História dizajnu golfovej loptičky, ako ju dnes poznáme, je nesmierne zaujímavá a ponára nás do ďalekej histórie. Najstaršie loptičky datujeme až do 14. storočia a boli úplne v inom dizajne a z iného materiálu, ako ich vnímame dnes. Tie najstaršie boli tesármi vyrobené z tvrdého bukového dreva.

Vyrábali ich samozrejme ručným náradím, preto ich vlastnosti, ktoré sú v súčasnosti založené na tvrdých vedeckých poznatkoch, vtedy neboli ani len na obzore. Určite neboli perfektne okrúhle a možno bezpečne tvrdiť, že nasávali vodu ako špongia. Preto bola hra s nimi ešte viac o náhode, ako je to v súčasnosti.

Všetko čo lieta, má aj perie

V 17. storočí sa toho veľa zmenilo. Niekto prišiel s dobrým nápadom, že po vzore ostatných športov je potrebné loptičke dodať pružnosť. Začali tak loptičky šiť z kože a plniť ich vtáčím perím. Aj v tomto prípade trvala výroba veľmi dlho. Navyše, loptičky nelietali tak, ako mali, nasávali vlhkosť a ich vlastnosti pri zmene počasia boli absolútne odlišné. Výrobcovia si tiež neporadili s problémom nepravidelnosti povrchu a lopty neboli vôbec perfektne okrúhle.

Loptičky z kože a peria
zdroj: Geni [CC BY-SA 4.0 (https://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0)]

Miazga z Malajzie

Dôležitým menom v golfovej histórii je Robert Adams Peterson. Ten v polovici 19. storočia vyrobil prvú cielene tvarovanú a tvrdú loptičku, ktorá pripomínalo to, čím hráme dnes. Loptičku nazval ‘guttie’. Na jej výrobu použil miazgu zo stromu, ktorý sa volá Manilkara gumová a pochádza z Malajzie. Materiál zohrial, nalial do tvrdej formy a nechal uschnúť. Výhodou bolo, že prvýkrát v histórii golfu bolo možné loptičky vyrábať masovo. Príjemným bonusom bolo, že loptičku ste mohli v prípade potreby roztopiť a opäť vytvarovať pomocou formy.

Kožená loptička, ručne vyrobená guttie a guttie opracovaná strojovo
zdroj: A snip from the 1919 book “Fifty Years of Golf” by Horace Hutchinson.

Keď sa nudíte pred stretnutím

Veľkým posunom bolo spontánne zistenie golfistov. Keď hrali s opotrebovanou ‘guttie’, tak tá mala lepšie vlastnosti, ako nová. Mala oveľa konzistentnejšiu a presnejšiu dráhu letu. Bežní ľudia tak objavili niečo, čo ešte len mali múdri vedci popísať v zákonoch aerodynamiky. Začal sa súboj medzi remeselníkmi, ktorí sa predbiehali, kto vymyslí lepší vzor, materiál a textúru loptičky tak, aby lietala čo najlepšie.

Ďalšiu modernizáciu mala na svedomí opäť náhoda. Jeden z návštevníkov gumárskych závodov B.F. Goodrich, Coburn Haskell, sa kvôli golfu stretol s Bertramom Workom, ktorý továreň viedol. Kým Haskell čakal na Worka, hral sa s gumovými pásikmi a niekoľko z nich zmotal do tvaru loptičky. Po odraze od zeme zistil, že loptičky výborne skáču a odrážajú sa. ‘Guttie’ tak išla do stratena a na scénu sa dostal nový vynález.

Radšej dnu ako von

Loptičky mali na sebe výstupky až do začiatku 20. storočia. Niekto múdry, koho meno nepoznáme, následne ale zistil, že tou pravou cestou sú loptičky s priehlbinami. Až po tejto inovácii bolo možné prebrať veľkú kontrolu nad letom loptičky, využívať backspin a užívať si všetky vymoženosti, ktoré majú golfisti k dispozícii aj dnes. Oproti loptičkám s výstupkami sa loptička s priehlbinami správa tiež omnoho lepšie pri malých rýchlostiach na greene.

v 60. rokoch 20. storočia bola živica a guma v jadre nahradená modernými materiálmi. Ako plášť sa začal používať uretán a jadro zo syntetickej živice. Po dlhej a ťažkej histórii vývoja tohto samozrejmého golfového náčinia sme tak vstúpili do modernej doby ako ju poznáme. Jadrá výrobcovia skladajú z viacerých materiálov a neustále pracujú na vlastnostiach, ktoré sú pre golfistov dôležité. Uvidíme, čo nás ešte čaká v budúcnosti.

- Reklama -